reklama

Pomocná ruka

Občas sa z pomocnej ruky vykľuje láska :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Život má zvláštny zmysel pre humor. Keď už si myslíte, že vás nič neprekvapí, že konečne stojíte pevne nohami na zemi, vtedy to príde. Ďalšia rana, ktorá vás zloží na kolená ! Už som si na to zvykol. Môj život je v podstate krutý a krásny zároveň. Vždy som veril, žečo ma nezabije, to ma posilní, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, ale jednej veci som nikdy nerozumel a pýtal som sa samèho seba: Prečo som sám?" -táto otázka ma sprevádzala veľmi dlho. V noci som sa šeptom pýtal stále dookola: "Prečo, kedy, koľko bolesti musím vydržať?" Trpel som, plakal som, potácal som sa po nociach ulicami sám. Moje srdce horelo. Mal som pocit, že ak mi ho niekto neuhasí, tak ma spáli zaživa. Jedinou mojou útechou v živote bola možnosť niekomu pomôcť, vyčarovať úsmev na tvári- mame, otcovi, sestrám, priateľom, občasne aj cudzím ľuďom. Hneval som sa na boha, hneval som sa na ľudí, hneval som sa na celý svet. Občas som sa zastavil a pozoroval okolie. Moje oči videli len čiernobielo, ale takto sa žiť nedalo. Ja som chcel žiť naveky. Ak som nechcel zomrieť- a to som nechcel, musel som sa učiť žiť inak. „Naučil sa milovať maličkosti.“ Obdivoval som obyčajné bežné veci a ďakoval som aspoň za to, čo mám . Pri tom ďakovaní som si uvedomil, že život mi dal toho omnoho viac, než som si bol vedomý. Ten okamih ma zachránil. Farby sa vrátili do môjho života a hudba prichádzala z každej strany. Uvedomil som si, že mám všetko. Mám čas a som tu. Stojím, dýcham, vidím, počujem, cítim, existujem. Prežívam ! Aký je zmysel života ? „Zmyslom života je učiť sa žiť, získavať skúsenosti..“Všetci sme duše prežívajúce ľudskú skúsenosť ! Každý človek je tu preto, aby sa niečo naučil. Je tu preto, aby mohla jeho duša rásť a rásť ...a rásť. Ak si toto uvedomíte, začnete sa pozerať na život úplne inak.. Posilní vás to. Zaľúbite sa do života ako takého, aj s jeho chybami. Jedinou chybou v mojom živote bolo už len to že som sám. Tento pocit ma niekedy pohltil do temnoty tak, že svet nebol ani farebný, ani čiernobiely. Bol len čierny a tichý. Napriek všetkej mojej radosti zo života som vedel ,že bez tohto asi nedokážem nikdy plnohodnotne existovať. Blúdil som v tej tme slepý a hluchý. Občas som niečo zazrel, ale iba sa to mihlo a bolo to preč. Ale ako vravím, vždy som sa z toho nejako dostal a našiel silu pokračovať s úsmevom na tvári. Srdcom bojovník - Nikdy sa nevzdám! Vydržím, alebo spadnem! Vstanem, ak nie som mŕtvi! Všetko má svoj dôvod. Musím veriť, že všetko toto zlé, je na niečo dobré ! Sú to skúsenosti, vďaka ktorým stále rastiem. Naberám silu a predieram sa životom sám. Žijem na plno. Rozdávam sa ľuďom o ktorých si myslím že si to vážia , no občas ma niektorí sklamú. Pochopil som, že život nám nedá všetko to, čo chceme. Dá nám presne toľko, koľko mu dáme my, no nesmieme čakať nič na oplátku. Mwusíme mu to dávať aj bez toho, aby sme to očakávali naspäť inak sa zase len sklameme.. Ja som sa tak sklamal a začal som si vravieť: "Nikomu nedám nič!.Opäť som sa prepadol do tmy, no tento krát som sa v tej tme už cítil ako doma. Usadil som sa tam a čakal na východ slnka. Slnko nevyšlo. Prišili mračná a studený dážď. Sedel som na zemi zranený, krvácajúci, ale stále som bojoval. Zastavil som krvácanie, no nevstal som.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedy sa objavila ona. Sadla si vedľa mňa rovnako ranená, oprela si hlavu o moje rameno a tým ma zachránila. Vstal som a podal jej ruku, aby vstala tiež. Vlastne sme sa zachránili navzájom. Naše ruky sa odvtedy nerozdelili a my spolu kráčame, nevedno kam. Kráčame a čakáme, kým sa mračná rozídu a ukáže sa nám slnko. Slnko sa ukázalo a svojimi lúčmi rozjasnilo farby, ktoré boli skryté pod mrakom. Prebúdzajú sa vtáky a ich spev sa šíri z každej strany. Kráčame spolu ku stromu na ktorom visí hojdačka. Bežíme k nej, pretekáme sa a bijeme o to, kto sa prvý pohojdá. Aj tak by som ju bol pustil prvú, no padajú bozky a nežné dotyky. Srdcia nám bijú, oči žiaria. Čas sa zastavil. Ona teraz sedí v hojdačke a ja ju hojdám. Jej radosť vyvoláva úsmev na mojej tvári. Čas sa tu zastavil a nám sa odtiaľ nechce preč. Ostávame tu.

Pavol Dorčák

Pavol Dorčák

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahoj, ja som Pali, ak sa ti páči môj blog, moje myšlienky, tak som rád, a budem rád aj keď mi napíšeš hocijaký komentár, kritika mi nevadí, ba za ňu budem aj vďačný, neviem veľmi dobre písať, preto ak sa ti niečo nepáči alebo niečomu nechápeš tak je to mojím písaním, takže kľudne to komentuj, kritizuj, mne to len pomôže. Som otvorený a úprimný človek, nikdy nesúdim, nikdy neubližujem, dodržujem 3 jednoduché zásady - byť pravdivý, súcitný, a vydržať-*( byť znášanlivý ). Neriešim materiálne veci, ani ma nezajímajú, nezaujímajú ma ani všetky problémy sveta. Zaujímajú ma ľudia, zvieratká, príroda, hudba, filozofia, umenie a duchovno. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu