Hľadanie zmyslu života - časť 2.

Autor: Pavol Dorčák | 13.1.2015 o 21:57 | (upravené 26.1.2015 o 18:05) Karma článku: 3,62 | Prečítané:  263x

Na chvíľku sa vrátim do minulosti , pretože je tu jedna podstatná vec, ktorá ma v živote dosť ovplyvnila. Ešte v období keď som chodil na strednú školu, som sa na začiatku tretieho ročníku prihlásil na Kendo. Kendo je tradičné Japonské bojové umenie s mečom. V deň keď som prišiel na prvý tréning som prestal fajčiť. Povedal som si, že konečne som našiel šport ktorý ma bude baviť. A aj ma bavil. :)

Kendo bol šport ako stvorený pre mňa. Bol to boj s mečom ! A išlo mi to skvele, ako keby som sa s mečom v ruke už narodil. Jedného dňa k nám na tréning prišiel jeden Majster z Anglicka, ktorý bol v tomto športe veľmi vážený. Celý tréning viedol on a pozoroval nás ako nám to ide. Oproti nášmu bežnému tréningu bol ten jeho, oveľa náročnejší, fyzicky ale aj technicky, no všetci sme dali zo seba to najlepšie, spotili sme sa jak také kone, až sa podlaha šmýkala, ako bola celá pokropená potom. Na konci tréningu, mal pripomienky ku každému na jeho osobu, v čom sa má zlepšiť, kde má nedostatky a také technické veci. Ale keď prišiel rad na mňa, spýtal sa ma najprv ako dlho trénujem kendo. Odpovedal som mu, že teraz to bude tretí mesiac od kedy trénujem. Nerozumel mi a tak mu to náš učiteľ preložil. On pokrútil ústa ako keď si poviete "hmm môže byť" a pochválil ma, že na to, že trénujem len tri mesiace som skvelí, a tiež dodal že mám silného bojového ducha. Bola to najväčšia pochvala akú som v živote dostal. Veľmi veľa to pre mňa znamenalo. V ten večer som šiel domov zničený na tele, ale zahojený na duši. 
Veď konečne mi niekto uznal, že mám srdce bojovníka. Nikdy na ten jeho výraz tváre nezabudnem.

O pár dní na to sa stalo niečo čo som fakt nečakal. Vlastne takéto veci človek nikdy nečaká, a len dúfa, že ho ani nikdy nestretnú. Ochorel som. Nebola to chrípka ani angína. 
Jedného dňa z ničoho nič ma začalo pichať pri srdci ako keby som mal zabodnutý nôž v hrudi, nemohol som sa ani poriadne nadýchnuť. Doteraz si na tú ostrú neznesiteľnú bolesť pamätám. Objavila sa ráno a celý deň sa zhoršovala. Večer som už nevedel ani zaspať, pretože mi obmedzovala dýchanie na také plytké, že do rána by som to asi nerozdýchal. Nadýchnuť sa hoc len o trochu viac znamenalo čeliť neznesiteľnej bolesti. Nemohol som ani zakričať o pomoc na rodičov, tak veľmi to bolelo. Tak som musel veľmi pomaličky vstať z postele a ísť za rodičmi, ešteže nespali a pozerali televízor. Ihneď sa obliekli, no kým som sa ja obliekol, chvíľu to trvalo. Každý môj pohyb znamenal bolesť. Pomaly som strácal vedomie. Predstavte si, že sa nemôžete nadýchnuť, pretože vaše pľúce sa pri tom dotkne špičky noža. Aj cesta autom bola nočná mora, každé podskočenie auta bolo bolestivé. Bola už takmer polnoc keď sme dorazili do nemocnice na pohotovosť. Nemocnica bola prázdna, nebol tam nik iný okrem presonálu takže ma hneď zobrali do ordinácie. Ako prvé vyšetrenie mi urobili EKG, alebo čo to bolo, nasadili mi na hruď prísavky a pozerali na graf. Ten im však nič neukázal. Nič čo by sa vymykalo norme, alebo by vysvetľovalo moje bolesti. Vzali mi krv, urobili s ňou nejaké testy no nič nenašli. Po neviem koľkých hodinách a vyšetreniach mi pani doktorka dala silné lieky od bolesti a povedala aby som prišiel o týždeň. Dovidenia. Problém vyriešený. Lieky od bolesti boli také silné, že mi síce konečne uľavili od bolesti, ale bol som taký sfetovaný, že som o sebe týždeň ani nevedel.
Po týždni bola bolesť preč, na kontrole u lekárky som bol asi tak 5 minút. Úplne jej stačilo, že moja bolesť pominula, viac to neriešila a nebol by som to riešil už ani ja.

Ale bohužiaľ, ten problém sa raz za čas opäť vrátil. Z ničoho nič ma odrazu tak silno pri nádychu pichlo, že som sa ani nenadýchol. Nech som bol kdekoľvek a robil čokoľvek, keď ta bolesť prišla nebol som schopný ničoho, celú svoju pozornosť som musel venovať dýchaniu a rozdýchať to. Nestávalo sa to často. Ale stalo sa to aj jedného večera, keď som bol so svojím kamarátom-susedom Mišom na pivku.
Samozrejme ho to zaujalo, hlavne preto lebo lekári nič nenašli. Mišo sa v tej dobe veľa venoval ezoterike, čítal knihy, chodil na rôzne prednášky a sedenia o rôznych ezoterických praktikách.
A tak mi poradil aby som skúsil návratovú terapiu. Vzápätí mi ju aj vysvetlil a ja som s tým súhlasil. Nič som nemohol stratiť. Návratová terapia sa zaoberá problémami ktoré sú pre nás bežných ľudí nevysvetliteľné a nepochopiteľné. Rôzne zdravotné alebo psychické problémy môžu mať pôvod v našom minulom živote. Návratová terapia, vás uvedie do stavu meditácie, alebo skôr hypnózy. Túto terapiu robí iba školený človek ktorý má na to licenciu. Vo svete ezoteriky je to bežná a uznávaná praktika liečenia ľudí. Tak som sa nechal prehovoriť, vlastne som vôbec nenamietal, kto  by nechcel vedieť čo alebo kto bol v minulom živote. Ale aby som vás neuviedol do omylu, o to v tej terapii nešlo. Išlo iba o tú časť vášho minulého života, alebo aj viacerých životov,v ktorom ste tú chorobu alebo problém dostali. Liečba spočívala v tom, že keď prídete na problém, kde a ako vznikol, tak problém zmizne sám. Nechápem do dnes prečo to tak je, ale na tú terapiu som šiel a to čo som tam zažil a videl mi naozaj pomohlo. Bolesť sa už nikdy nevrátila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?